Ako papagáje komunikujú? Tajomstvá ich reči

Keď papagáj hlasno zakričí, jemne zapíska alebo si načechrá perie, nejde o náhodné správanie. Papagáje patria medzi spoločenské vtáky, ktoré si vytvorili mimoriadne bohatý spôsob dorozumievania. Na komunikáciu nepoužívajú iba zvuky, ale aj reč tela, pohyby, polohu peria či vzájomný kontakt.

Práve schopnosť efektívne komunikovať je jedným z dôvodov, prečo dokážu vo voľnej prírode fungovať v početných kŕdľoch a vytvárať pevné partnerské väzby. Mnohé ich prejavy dnes vedci dokážu pomerne presne vysvetliť, hoci výskum stále prináša nové poznatky.

Papagáje používajú viac než len hlas

Na rozdiel od ľudí sa papagáje nespoliehajú iba na zvuky. Ich komunikácia je kombináciou viacerých signálov, ktoré sa navzájom dopĺňajú.

Najčastejšie využívajú:

  • hlasové prejavy,
  • postavenie tela,
  • pohyby hlavy a krku,
  • polohu krídel a chvosta,
  • načechranie alebo pritlačenie peria,
  • dotyky zobákom,
  • očný kontakt.

Skúsený chovateľ preto nikdy neposudzuje správanie papagája iba podľa toho, čo počuje. Rovnaký zvuk môže mať odlišný význam podľa situácie a reči tela.

Každý hlas má svoj význam

Vo voľnej prírode vydávajú papagáje desiatky rôznych zvukov. Nejde iba o hlasné kriky.

Vedci rozlišujú viacero typov hlasových prejavov.

Kontaktné volania

Patria medzi najčastejšie zvuky. Slúžia na udržiavanie kontaktu s ostatnými členmi kŕdľa, najmä počas letu alebo pri hľadaní potravy.

Ak sa niektorý jedinec vzdiali, ostatné papagáje ho pomocou týchto volaní lokalizujú.

Varovné zvuky

Pri objavení predátora alebo iného nebezpečenstva vydávajú ostré, prenikavé výkriky.

Ich cieľom je okamžite upozorniť celý kŕdeľ, aby mohol odletieť do bezpečia.

Partnerská komunikácia

Páry používajú jemnejšie zvuky počas vzájomného čistenia peria, kŕmenia alebo starostlivosti o mláďatá.

Takáto komunikácia pomáha upevňovať partnerské puto.

Zvuky mláďat

Mladé papagáje sa hlasom dožadujú potravy a pozornosti rodičov. Intenzita aj frekvencia týchto zvukov sa postupne mení s vekom.

Každý papagáj má svoj „hlasový podpis“

Jedným z najzaujímavejších objavov posledných rokov je, že mnohé druhy papagájov používajú individuálne kontaktné volania.

Tieto zvuky fungujú podobne ako meno. Jedince podľa nich dokážu rozpoznať konkrétneho partnera alebo člena kŕdľa aj na veľkú vzdialenosť.

Výskumy ukázali, že mladé papagáje sa svoje charakteristické volanie učia od rodičov a neskôr ho môžu počas života čiastočne meniť podľa sociálnej skupiny.

Takáto schopnosť hlasového učenia je vo svete zvierat pomerne vzácna.

Dokážu sa naučiť nové zvuky

Papagáje patria medzi niekoľko skupín vtákov, ktoré sa učia nové zvuky počas celého života.

Práve preto dokážu:

  • napodobňovať iné vtáky,
  • imitovať zvuky z okolia,
  • zapamätať si ľudskú reč,
  • vytvárať nové kombinácie naučených zvukov.

Táto schopnosť sa nazýva hlasové učenie (vocal learning) a je predmetom intenzívneho vedeckého výskumu.

Prečo napodobňujú ľudský hlas?

Mnohí ľudia si myslia, že papagáje hovoria preto, aby zabavili svojho majiteľa. V skutočnosti ide o prirodzený dôsledok ich sociálneho správania.

Vo voľnej prírode sa učia zvuky ostatných členov kŕdľa. V domácnosti sa človek stáva ich najbližším sociálnym partnerom, a preto sa papagáj snaží osvojovať si aj jeho hlasové prejavy.

Neznamená to však, že každý hovoriaci papagáj rozumie významu všetkých slov. Niektoré jedince si vytvárajú spojenie medzi slovami a konkrétnymi situáciami, iné ich používajú najmä ako naučené zvuky.

Najznámejším príkladom výnimočných schopností bol žako Alex, ktorému je venovaný samostatný článok.

Reč tela prezradí viac než hlas

Zvuky predstavujú iba časť komunikácie. Rovnako dôležitá je aj reč tela.

Načechrané perie

Nemusí vždy znamenať spokojnosť. Papagáj môže byť uvoľnený, pripravovať sa na spánok alebo si regulovať telesnú teplotu. Ak však zostáva načechraný dlhší čas a pôsobí apaticky, môže ísť aj o príznak zdravotného problému.

Roztiahnuté krídla

Môžu slúžiť na ochladenie organizmu, natiahnutie svalov alebo ako výstražný signál voči inému jedincovi.

Zrenice očí

Niektoré druhy, najmä ary, amazoňany či kakadu, dokážu veľmi rýchlo rozširovať a sťahovať zrenice. Tento jav býva spojený so silným vzrušením, zvedavosťou alebo podráždením.

Samotný pohyb zreníc však nestačí na posúdenie nálady – vždy treba sledovať aj ostatné prejavy.

Poloha tela

Vzpriamený postoj často signalizuje zvýšenú pozornosť. Prikrčenie môže znamenať opatrnosť alebo strach. Uvoľnený papagáj zvyčajne pôsobí pokojne a prirodzene.

Dotyky sú dôležitou súčasťou komunikácie

Papagáje medzi sebou komunikujú aj fyzickým kontaktom.

Najčastejšie ide o:

  • vzájomné čistenie peria,
  • jemné dotyky zobákom,
  • spoločné kŕmenie partnera,
  • tesné sedenie vedľa seba.

Takéto správanie posilňuje sociálne väzby a pomáha udržiavať stabilitu páru alebo celého kŕdľa.

Rozumejú papagáje ľudskej reči?

Na túto otázku neexistuje jednoduchá odpoveď.

Výskumy ukazujú, že niektoré druhy dokážu vytvoriť spojenie medzi slovami, predmetmi alebo činnosťami. To však neznamená, že rozumejú jazyku rovnakým spôsobom ako človek.

Schopnosť porozumieť závisí od konkrétneho druhu, jednotlivca, tréningu aj prostredia, v ktorom vyrastá.

Čo sa môžeme z komunikácie papagája naučiť?

Ak chovateľ pozorne sleduje hlasové prejavy aj reč tela svojho papagája, dokáže oveľa lepšie rozpoznať jeho náladu a potreby.

Môže napríklad odlíšiť:

  • spokojnosť od stresu,
  • zvedavosť od strachu,
  • pozvanie na hru od varovania,
  • bežné hlasové prejavy od tých, ktoré môžu naznačovať zdravotný problém.

Práve schopnosť správne čítať signály papagája patrí medzi najdôležitejšie predpoklady úspešného a zodpovedného chovu.

Zhrnutie

Komunikácia papagájov je podstatne zložitejšia, než sa môže na prvý pohľad zdať. Hlasové prejavy, reč tela, pohyby peria, očí aj vzájomné dotyky vytvárajú prepracovaný systém dorozumievania, ktorý umožňuje týmto inteligentným vtákom fungovať v zložitých sociálnych skupinách.

Moderné vedecké výskumy zároveň ukazujú, že papagáje patria medzi živočíchy s najvyspelejšími schopnosťami hlasového učenia. Práve preto nás ich správanie neprestáva fascinovať ani po desaťročiach výskumu.

Fotografia: © bigstockphoto

Ohodnotiť článok
[Spolu: 0 Priemer: 0]

Zanechať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *