Ara červenoramenná (Diopsittaca nobilis) patrí medzi najmenšie druhy ár na svete. Napriek svojej menšej veľkosti má typické vlastnosti veľkých papagájov – vysokú inteligenciu, zvedavosť, hravosť a výraznú osobnosť.

Medzi chovateľmi sa stále používa aj staršie označenie ara nobilis. Tento názov súvisí so starším taxonomickým zaradením, keď odborníci tento druh zaraďovali do rodu Ara. Súčasný platný vedecký názov je však Diopsittaca nobilis a slovenský názov druhu je ara červenoramenná.

Vďaka svojej veľkosti si získala obľubu medzi chovateľmi, ktorí hľadajú papagája s vlastnosťami ary, ale nemajú podmienky na chov najväčších druhov. Zároveň však nejde o nenáročného vtáka. Aj malá ara potrebuje dostatok priestoru, pohybu, podnetov a každodennej starostlivosti.

Základné informácie o are červenoramenej

Slovenský názov	Ara červenoramenná
Latinský názov	Diopsittaca nobilis
Staršie označenie	Ara nobilis
Čeľaď	Psittacidae (papagájovité)
Rod	Diopsittaca
Pôvod	Južná Amerika
Veľkosť	približne 30 cm
Hmotnosť	približne 130 – 170 g
Dĺžka života	približne 20 – 30 rokov pri správnej starostlivosti

Ara červenoramenná je jediným žijúcim zástupcom rodu Diopsittaca. Patrí medzi malé ary, ktoré síce nedosahujú rozmery veľkých druhov, napriek tomu si zachovávajú typické vlastnosti skupiny – inteligenciu, silný zobák a potrebu pravidelnej aktivity.

Ako vyzerá ara červenoramenná?

Ara červenoramenná má štíhlu postavu, dlhý chvost a charakteristický vzhľad typický pre ary. Prírodná forma má prevažne zelené operenie, ktoré dopĺňajú výrazné červené znaky na ramenách krídel.

Medzi typické znaky patria:

• zelené perie na väčšine tela,
• červené sfarbenie v oblasti ramien,
• modrasté odtiene na letkách,
• dlhý špicatý chvost,
• silný zahnutý zobák.

V chovoch sa objavujú aj farebné mutácie, ktoré menia vzhľad oproti prírodnej forme.

Samec a samica majú veľmi podobné sfarbenie. Preto nie je možné pohlavie spoľahlivo určiť iba podľa vzhľadu. Ak chovateľ potrebuje presný výsledok, najčastejšie využíva DNA testovanie.

Výskyt vo voľnej prírode

Ara červenoramenná pochádza zo severnej časti Južnej Ameriky. Vyskytuje sa najmä v oblastiach Brazílie, Venezuely, Guyany, Surinamu a Bolívie.

Obýva najmä:

• otvorené lesy,
• savany so stromovým porastom,
• okraje tropických lesov,
• oblasti s výskytom paliem.

Vo voľnej prírode žije väčšinou v pároch alebo menších skupinách. Väčšinu času trávi v korunách stromov, kde vyhľadáva potravu, komunikuje s ostatnými jedincami a ukrýva sa pred nebezpečenstvom.

Správanie a povaha ary červenoramenej

Napriek malej veľkosti má ara červenoramenná správanie typické pre väčšie ary. Je aktívna, zvedavá a rýchlo sa učí nové podnety.

Medzi jej typické vlastnosti patria:

• hravosť,
• zvedavosť,
• inteligencia,
• potreba kontaktu,
• záujem o skúmanie prostredia.

Niektoré jedince dokážu napodobňovať zvuky alebo jednoduché slová. Ara červenoramenná však nepatrí medzi druhy, ktoré si chovatelia vyberajú predovšetkým pre schopnosť rozprávať.

Zároveň treba počítať s tým, že aj malá ara môže byť hlučná. Jej hlasový prejav býva vzhľadom na veľkosť tela pomerne výrazný.

Chov ary červenoramenej

Ara červenoramenná potrebuje prostredie, ktoré jej umožní pohyb, šplhanie a pravidelnú aktivitu. Menšia veľkosť neznamená, že jej stačí malá klietka alebo minimálna starostlivosť.

Pri chove potrebuje najmä:

• dostatočne veľkú klietku alebo voliéru,
• pravidelný pohyb mimo klietky,
• bezpečné hračky na hryzenie,
• možnosti šplhania a skúmania,
• každodenný kontakt a mentálnu stimuláciu.

Silný zobák ary červenoramenej jej umožňuje rozoberať drevené predmety, hračky a rôzne materiály. Preto je dôležité vyberať iba bezpečné vybavenie určené pre papagáje a pravidelne kontrolovať jeho stav.

Kŕmenie ary červenoramenej

Správna strava patrí medzi najdôležitejšie podmienky zdravého chovu. Ara červenoramenná potrebuje pestrú potravu, ktorá zodpovedá jej prirodzeným potrebám.

Jej jedálniček môže obsahovať najmä:

• kvalitné kompletné krmivo alebo granule pre papagáje,
• vhodnú zmes semien v primeranom množstve,
• čerstvú zeleninu,
• menšie množstvo vhodného ovocia,
• klíčené semená,
• bezpečné prírodné doplnky podľa potreby.

Semená by nemali tvoriť jedinú zložku potravy. Jednostranná strava môže viesť k nedostatku niektorých živín a zdravotným problémom.

Orechy môžu slúžiť ako odmena alebo doplnok, pretože obsahujú veľa tuku. Ich množstvo preto treba prispôsobiť celkovému jedálničku.

Rozmnožovanie ary červenoramenej

Vo voľnej prírode ara červenoramenná hniezdi v dutinách stromov. V období rozmnožovania vytvára páry a spoločne vyhľadáva vhodné miesto na hniezdenie.

Samica zvyčajne znáša:

• 3 až 4 vajcia,
• inkubačná doba trvá približne 24 dní.

Po vyliahnutí sa o mláďatá starajú obaja rodičia. V chovoch sa tento druh pravidelne rozmnožuje, ak majú vtáky vhodné podmienky, dostatok priestoru a správnu starostlivosť.

Koľko stojí ara červenoramenná?

Cena ary červenoramenej závisí najmä od veku, pôvodu, zdravotného stavu, krotkosti a spôsobu odchovu.

V roku 2026 sa v Európe pohybujú ceny približne:

• mláďa od overeného chovateľa: od približne 150 eur vyššie,
• ručne dokrmované alebo výrazne socializované jedince: môžu stáť viac.

Pri kúpe je dôležité vybrať si spoľahlivého chovateľa a overiť si pôvod vtáka. Pri druhoch podliehajúcich ochrane podľa dohovoru CITES treba venovať pozornosť aj potrebnej dokumentácii.

Zaujímavosti o are červenoramenej

• Patrí medzi najmenšie druhy ár na svete.
• Napriek malej veľkosti má správanie podobné väčším arám.
• Je veľmi obratná pri lietaní a šplhaní.
• Má silný zobák, ktorý využíva pri skúmaní predmetov.
• Staršie chovateľské zdroje ju často označujú ako Ara nobilis, tento názov však už nepredstavuje aktuálne vedecké zaradenie.

Zhrnutie

Ara červenoramenná patrí medzi malé ary, ktoré spájajú atraktívny vzhľad s inteligenciou a typickou povahou väčších papagájov.

Aj keď potrebuje menej priestoru ako veľké ary, stále vyžaduje kvalitnú starostlivosť, pestrú stravu, dostatok pohybu a pravidelný kontakt. Pri správnych podmienkach môže byť dlhoročným a zaujímavým spoločníkom.

Fotografia: © bigstockphoto